Huayna Potosí 6088 mnm, sa hrbí 25 km severne od mesta La Paz v Bolívii. Je súčasťou najdlhšieho pohoria na svete - Kordillery (Andy v južnej Amerike).
Sám som sa už štveral po rôznych horách-nehorách, ale do alpinizmu som zatiaľ neštuchal. Kondične som na takom dobrom priemere, čo znamená, že zvládnem stredne obtiažne túry v naších Tatrách, ale niekedy sa zapotím aj s dvomi igelitkami z Tesca. A na tomto výlete sa ku mne pridala dievčina, ktorá mala dovtedy na konte len Aukštojas Hill, najvyšší vrch v Litve (294m).
Huayna Potosí mnohí ľudia považujú za technicky najjednoduchšiu šestisícovku vôbec. Budete ich nenávidieť už hodinu po tom, ako sa vydáte na záverečný výstup.
Džípom sa doveziete až sem, Zongo Pass 4700 mnm. Tu si dáte dobrý obed a malú prechádzku na školenie "Ako liezť po ľadovci".
Chlapci vám tu vysvetlia všetko, čo je potrebné na to, aby pre vás nemusel letieť vládny špeciál.
Na druhý deň sa pokračuje 3 hodinovým výstupom do tábora Alto Roca 5130 mnm.
Tu už to väčšinou zaváňa ibuprofenom, pokiaľ ste samozrejme nestrávili aspoň týždeň aklimatizovaním sa v La Paz.
Sparťanská chatrč, ale v tejto chvíli je to luxus. Po večeri sa ešte rozdajú posledné inštrukcie, rozdelíme sa do skupín a o osemnástej je večierka. Jasné, že nezažmúriš oka do dvadsiatejdruhej. Ale to nič nezmení na tom, že budík začne vrieskať už o dve hodiny.
...a skús mu povedať že "ešte chvíľu".
A toto je váš ranný výhľad.
Pre mňa osobne, najťažším úsekom bola prvá hodina. Trvala večnosť. Moja litovská spolulezkyňa bola na kolenách každé dve minúty. Bolo to pre ňu priveľké sústo. Takmer sme sa neposúvali. Na vrchole sme museli byť pred východom slnka, kvôli lavínam. Čas nás tlačil. Náš horský vodca bol veľmi trpezlivý. Ja nie. No na výber som nemal. Lanom sme boli prepojení traja. Ak to nezvládne jeden, znamená to koniec pre všetkých.
Našťastie, nie sme jediní, ktorí majú problémy. Viacerí sa rozhodnú pre návrat, čo znamená pregrupenie. Toto je môj nový parťák. Volá sa Jeremy. Je to Ír a je rýchly.
Noc a Huayna Potosí dostávaju na frak.
Posledná zastávka pred vrcholom.
07.15 SME
..a výhľad je celkom fajn...
Tu ešte prichádzajú poslední vytrvalci.
A ja som skoro spadol zo západnej steny, keď som videl akí...
Dievčatko z Litvy, ktoré som posielal späť na koláč :)
Slnko nám dáva na javo, že už je čas....
Jeremy bol síce rýchly pri stúpaní..
...ale dole to už ide horšie
Ale stojí to za to.
Takže, je Huayna Potosí pre každého?
Aj keď medzi horolezcami považovaná za jednu z jednoduchších šesťtisícoviek, pre väčšinu z nás, gaučových sultánov, je to výzva. Na posúvanie sa vpred, na posúvanie sa vyššie.
V každom človeku je nekonečný potenciál. A niekedy, naozaj len niekedy, siahneme až na dno svojích síl, aby sme zistili, že pokiaľ do niečoho dáme celé srdce, nič nie je nemožné.